Židia boli spolu s rasovo prenasledovanými Rómami skupinou, ktorá trpela v období nacizmu najviac. Väčšina spomedzi 357 000 Židov, ktorí žili v Československu v roku 1939, zahynula pri holokauste, bolo to asi 270 000 ľudí.
Mnohí z nich mali blízko k nemeckej kultúre. V českých mestách boli v 19. a na začiatku 20. storočia nositeľmi nemeckosti a v uhorskej polovici monarchie rozprávali po maďarsky. Lojalitu prejavovali voči Československu, a to tým viac ako tento štát ohrozovala Nemecká ríša a medzi nemeckým obyvateľstvom vzrastal vplyv nacizmu.Českí civilisti sa počas nacizmu správali k Židom nápomocne, všeobecne neboli antisemitskí a len zriedka ich udávali – na rozdiel od mnohých Nemcov, ktorí sa stali pomocníkmi nacistov.
Slováci sa správali veľmi odlišne. Mnohí boli antisemiti a spolupracovali s nacistami na deportáciách. Klerikálno-fašistický stavovský štát na čele s kňazom Jozefom Tisom ako prezidentom bol pri deportáciách skutočne neoblomný a ešte Tretej ríši za prevzatie každého deportovaného zaplatil. No aj na Slovensku bolo mnoho ľudí, ktorí podporovali a ukrývali Židov. Obzvlášť medzi protestantmi, ktorí boli v opozícii voči katolíckemu fašistickému režimu.
Nový začiatok v povojnovom Československu mali ťažký najmä majetnejší a po nemecky hovoriaci Židia. Arizovaný majetok sa im len zriedka podarilo reštituovať a občianstvo im zablokovali. Preto sa väčšina rozhodla emigrovať.
