Pozsony – Pressburg – Bratislava. V Prešporku až do konca vojny väčšina ľudí rozprávala troma jazykmi. Vedľa seba žili Česi, Maďari, Nemci, Slováci a Židia, často na jednom dvore. Mesto bolo multikonfesionálne, synagóga stála vedľa katolíckeho dómu, starí Prešporáci sa tešili internacionálnej atmosfére. O tom rozprávajú respondenti v tomto projekte.
Trojjazyčnosť bola vo svojej chaotickosti radostná. Hovorí sa, že počas jednej vety zvykli ľudia zmeniť jazyk aj viac ráz a možno povedať, že z nemčiny, slovenčiny a maďarčiny sa vytvoril „prešpurácky jazykový štýl“. O jazykovom konflikte, antagonizme či konkurencii ako v prípade Brna nemožno hovoriť.Hoci bol na Slovensku antisemitizmus rozšírený, obzvlášť medzi katolíkmi, a nacisti ho sem nemuseli importovať, atmosféra Bratislavy bola tolerantná a liberálna. Navzdory silnej väzbe Tisovej ľudáckej vlády na nacistické Nemecko väčšina slovenských Nemcov nepatrila k nadšeným nacistom.
Životné podmienky na Slovensku boli počas vojny dobré. To sa začalo meniť s vypuknutím Povstania a blížiacim sa sovietskym frontom. Po konci vojny, vyhnaní Nemcov a výmene obyvateľstva či skôr vyhnaní Maďarov sa spoločenská atmosféra a kultúrny šmrnc, ktorý utváral mesto do roku 1939, nadobro zničili.
