Po tom, ako nacisti doslova do poslednej chvíle vojny šírili teror a násilie, vykonávali popravy a hnali polomŕtvych ľudí z koncentračných táborov po celej krajine, sa situácia náhle otočila.
V atmosfére násilia a chaose mocenského zvratu dochádzalo k pogromom na nemeckom obyvateľstve, obzvlášť kruté boli excesy v dôsledku Pražského povstania alebo v Postoloprtoch. Poprední českí politici o tom vedeli a prilievali olej do ohňa nenávisti voči Nemcom. Pogromov sa zúčastnili národné výbory a revolučné gardy, jednotky Zboru národnej bezpečnosti a Československého armádneho zboru vytvoreného v Sovietskom zväze.Opis a hodnotenie príchodu Červenej armády na československú pôdu sa značne líši: niekedy je to úcta k obrovskému úsiliu a nasadeniu úplne vyčerpanej armády, inokedy strach založený na rôznych zážitkoch z jednotlivých stretnutí so sovietskymi vojakmi. Strach Nemcov zo sovietskych vojakov bol kvôli hrôzam, ktorými sa počas vojny prešiel Sovietsky zväz, oprávnene väčší. Ale českí a slovenskí civilisti rovnako trpeli znásilneniami a krádežami.
